„A čo teraz?“ pýta sa jeden policajt druhého tesne potom ako dav prerazil zátarasy pred NR SR počas piatkovej demonštrácie „Gorila“ vedľa bratislavského hradu. Masu štyritisíc ľudí nečakali. Viem si predstaviť, že podobnú otázku si kladú aj Malchárek, Haščák, Palacka, Miklóš, Dzurinda, Bubeníková a mnohí ďalší, toto fakt nečakali.

foto: Karol Achberger

Nádvorie Grassalkovichovho paláca zasypané banánmi a na plote veľký transparent s nápisom „Gašparovič je hanba Slovenska“, dav kričí „Starý ujo poď von!“, nevychádza, asi si tiež myslel, že na to jeho „staré“ hulvátstvo si nikto nespomenie a on sa bude môcť naďalej hrať na prezidenta, že kostým vo forme obleku na mieru a javisko červených kobercov už nikto neprehliadne. Omyl. Rovnakého omylu sa dopustili aj Haščák a spol. keď nechali Toma Nicholsona behať po svete so spisom Gorila. Asi si mysleli, že keď to aj zverejní, tak si Slovač len zanadáva pri televíznych správach, Bubeníkovú odvolajú a o tri dni to zapadne prachom. Iné vysvetlenie ako bohorovnú istotu hlúpou podriadenosťou tohto národa si ani neviem predstaviť. Našťastie sa mýlili.

Štyria dovtedy úplne neznámi ľudia zorganizovali cez Facebook demonštráciu, ktorá sa neskončila tak ako obvykle väčšina iných, kde počet novinárov a policajtov prevažuje, alebo v lepšom prípade aspoň dosahuje rovnakého množstva ako počet účastníkov. Vajíčka a banány na stenách tej ohavnej budovy vedľa hradu, rozbité dvere, transparenty a sviečky všade naokolo, skandujúci ľudia, ktorí nechcú odísť, to sme tu nemali hádam aj 20 rokov.

Nechápte ma nesprávne, nie som zástanca špiny v uliciach, výtržností, alebo nebodaj násilia, ale budova NR SR nie je len stavba, ale aj symbol. A keď občania krajiny s pravdepodobnosťou približujúcou sa k istote vedia, že súkromné firmy si kupujú poslancov, alebo rovno vládu aby ich mohli okrádať v rádovo desiatkach miliárd, čo ešte ďalšie, horšie by sa mohlo stať aby si „smeli“ uplatniť ústavné právo na občiansku neposlušnosť? Verný citovaniu základných dokumentov na ktoré sa mnohí radi odvolávajú, ale len máloktorí ich skutočne čítali si dovolím uviesť článok 32 Ústavy SR: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“

V tomto svetle teda ešte raz zopakujem skutkový stav: firmy fungujúce niekde na pomedzí mafie a tajnej služby (ktovie ktorého štátu) si kupujú poslancov a ministrov, títo rozhodujú v ich prospech a priamy neprospech absolútnej väčšiny občanov SR, poškodzujúc ich práva, rovnako si kupujú a ovplyvňujú políciu, prokuratúru a súdy. Ktorá časť článku 32 teda nebola naplnená? Už tretí raz po sebe musím na tomto mieste upozorniť na rozdiel medzi kategóriami legálne, legitímne a dobré/správne a čím ďalej tým viac si myslím, že totožné by neboli ani v Utópii samotnej, ak by sa nachádzala na tejto planéte.

Nemám žiadne pochybnosti o tom, že pokým toto píšem niektorý odbor SIS horúčkovito pracuje na diskreditačnej kampani voči organizátorom pôvodného meetingu. Myslím však, že neuspejú, už sa organizujú protesty v Nitre, Trenčine, Žiline, Zvolene, Prešova a Košiciach. Zdá sa, že i Slováci konečne pochopili, že toto za nich nikto nevyrieši a musia si ísť pre svoje vlastné dobro a budúcnosť postáť trocha do zimy na ulicu s transparentom v ruke. Veď raz za 20 rokov to nie je až tak často.

Viac ako spravodajskej hry v odpovedi na spravodajskú hru (ktorá evidentne aj jej zasievateľom prerástla cez hlavu) sa bojím rozsievačov pseudoargumentov, alibistických moralizátorov a falošných analógov. Blogy a Facebook sú toho plné, vraj sa na to máme vykašlať, aj tak sa nič nezmení a ak áno, tak to len pomôže „Ficovi“ a preto máme poslušne sedieť doma do volieb a potom krúžkovať „modrých“, ktorých mená ešte v žiadnom spise neboli uvedené, lebo vraj  musíme. Slušní a poctiví ľudia vraj krúžkujú.  Len pár dní stačilo a zopár exemplárov neohrozeného druhu instantných ideológov a apologétov obvykle sa vyskytujúceho v rezervácii okolo nechválne známeho týždenníka (čisto náhodne financovaného z peňazí vedľajšej postavy v Gorile) sa ozvalo tiež. Vraj čo vyskakujeme, kde berieme právo súdiť, že vraj Gorila je obrazom celej spoločnosti, každý si máme vstúpiť do svedomia, že či si nikto z nás nezobral z roboty balík vyfasovaných euro-obalov? A ak áno, tak sme rovnako skorumpovaní a máme ísť poslušne krúžkovať menšie zlo.

Majú strach. Majú strach, že Slovenská republika o ktorej mnohí v roku 1992 keď vznikala tvrdili, že skončí ako banánová republika by sa mohla zmeniť, že už by nám nemohli do ksichtu s úškrnom hovoriť: „My sme tu doma!“, a nechať si všetky banány pre seba. Boja sa, že z banánového útoku by sa mohla stať banánová revolúcia.

http://www.youtube.com/watch?feature=player_embedded&v=-_BVSCBdOOw